Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránkuZaložiť e-shop
aktualizované: 16.08.2016 10:50:42 

Záhorácky maratón a polmaratón    

SPOMINAME
Vitajte na stránkach Záhoráckeho maratónu a polmaratónu

                                                                                              

                                                       

 

 

Za Katarínou Polákovou

Rozum sa bráni. Nerozumie, nevie pochopiť, čo sa stalo. Nevie prijať tú krutú pravdu, nezvrátiteľný fakt. Zrazu, nečakane jej  niet. Nebola možnosť niečo si povedať.  A všetko je neočakávane už v minulom čase. Pomáhala, tvorila, pozorne počúvala, objímala, láskala syna a dcéru, smiala sa... Žila.

Naša kolegyňa, kamarátka, vedúca odboru sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva, kultúry,  športu a bytov RNDr. Katarína Poláková náhle skonala 16. Júna vo veku 50 rokov. Jej smrť sa hlbokým zármutkom dotkla nielen pracovníkov Mestského úradu, ale i ďalších ľudí, s ktorými spolupracovala.

Bolo nám tak obyčajne teplo pri duši, keď sme sa stretali a hoci sme sa rozprávali o práci, bolo to aj o nás samých, o postojoch, vzťahoch a prístupe k problémom, ťažkostiam, o živote...  Jej  slnko už zapadlo, nastalo ticho, bolestné  ticho, v ktorom  si premietame všetko, čo sme spolu prežili, z hĺbky mysle sa vynárajú útržky stretnutí, zážitkov, chvíľ, ktoré nás ovplyvnili. Berieme si z nich inšpiráciu pre náš život, lebo takto jej  chceme vzdať úctu a vďaku za prežité momenty. Ovplyvnila  nás, ukázala ako sa dá žiť čisto, nezištne, ústretovo, tak celkom obyčajne ľudsky, to čo každý od každého očakávame a na čo je človek nastavený. Slovo obyčajne znamená prirodzene, bez pretvárky, bez falošných póz a vypočítavosti, lebo to bola podstata jej vnútra. Sršala z nej  energia, sálala dobrota a láskavosť a všetko to tvorilo prirodzený priestor. Šírila  pozitívny pohľad na svet, na všetko okolo nás. Vyžarovala z nej vľúdnosť a prívetivosť ako najprirodzenejšie vlastnosti, ktoré podvedome očakávame v našom žití. Bola  silná a vytrvalá, vlastnosti, ktoré  ju  posúvali k ďalším hraniciam, aby všetko bolo v symbióze a harmónii. A boli tu aj  spoločné chvíle, kedy sa nás vnútorná  spriaznenosť  dotýkala v tej najčistejšej podobe.

Áno, Katka nám všetkým, ktorí za ňou smútime, pripomenula pominuteľnosť. Až nad otvoreným hrobom sme si uvedomili, čo strácame, no stále sme nechceli veriť. Vymedzený čas  sa ti, Katka,   naplnil, žiaľ, priskoro, ešte nemala  nastať tá chvíľa odchodu do iného priestoru. Slzami len uľavíme svojmu nevýslovnému bôľu  a  smútku, ktorý lomcuje naším vnútrom. Pohltila ťa večnosť, v ktorej sa raz zídeme.

Zostanú nám nezábudkové spomienky na teba a s nimi a v nich má tvoj život pokračovanie. 

Spi spokojne svoj večný sen v tieni košatých líp v starej časti cintorína.

Odpočívaj v pokoji, Katka!

Viera Barošková

 

                                             

 

 
 
TOPlist