Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 27.07.2017 09:52:26 

Záhorácky maratón a polmaratón    

História
Vitajte na stránkach Záhoráckeho maratónu a polmaratónu
 

História Záhoráckeho maratónu.

Pri zrode 1. ročníka Záhoráckeho maratónu v roku 1989 stál Vladimír Sedlák, vtedajší poslanec MsNV v Senici a zároveň predseda komisie pre mládež a telesnú výchovu. Myšlienka na vznik Záhoráckeho maratónu vznikla práve na tejto komisii. Komisia v tom čase organizovala už dva behy – Silvestrovský beh, ktorý mesto Senica organizuje dodnes a Beh večernou Senicou. K organizácii práve maratónskeho  behu viedla V. Sedláka jeho atletická minulosť a tiež skutočnosť, že jeho syn Ivan v tom čase behal maratóny. Dohovorili sa s Ondrejom Tirpákom, sadli si na motorku a vytýčili trať Záhoráckeho maratónu Senica –Šaštín - Senica, ktorá sa  beží dodnes.

Na štart 1. ročníka Záhoráckeho maratónu sa postavilo 53 bežcov, medzi ktorými bola aj jedna žena. Trať ovládli bežci ZVL Skalica. Je symbolické, že víťazom 1. Záhoráckeho maratónu sa stal Pavel Bíla, motor atletického hnutia Moravsko – Slovenského bežeckého pohára, s časom 2:31:33. Druhý dobehol Jozef Chrenka 2:34:14 a tretí Pavol Buchta 2:37:57, ktorý vyhral kategóriu veteránov nad 40 rokov. Za svoje prvenstvo Pavel Bíla vďačí práve Pavlovi Buchtovi, lebo ho presvedčil aby išiel, obával sa že nemá natrénové.  Najlepším Seničanom bol Ondrej Tirpák časom 2:55:42 h., súčasný aktívny veterán nad 65 rokov.  Medzi ženami štartovala iba jedna pretekárka, Marta Zuščíková z Brezovej pod Bradlom. Trať bola považovaná za kratšiu, pretože mnohí pretekári dosiahli také časy, ktoré už nikdy nezopakovali.

8. ročník ZM v roku 1996 prispel k oslavám 600. výročia udelenia mestských výsad Senici, zvíťazil Ondřej Němec po tretí raz za sebou, pričom o 17 sekúnd prekonal svoj traťový rekord. Rekord 2:23:42 platí dodnes.

V máji 2007 dali organizátori ZM oficiálne trať premerať. Vykonané meranie zodpovedá pravidlám IAAF a SAZ pre meranie tratí pre súťaže na ceste a nameraná vzdialenosť nie je kratšia ako je úradne uvádzaná dĺžka súťažnej trate. Vynikajúce čase skalických vytrvalcov z prvého ročníka možno považovať za regulérne. Trať je rovinatá, mierne zvlnená, asfaltová cesta vedená čiastočne po mestských komunikáciách a po ceste II. triedy. Celkové prevýšenie trate je cca 50 m.

14. júna 2014 sa uskutoční 26. ročník Záhoráckeho maratónu a 11. ročník polmaratónu, ktorý je už neodmysliteľnou súčasťou bežeckého seriálu GRAND PRIX ZÁHORIA  a MORAVSKO-SLOVENSKÉHO BEŽECKÉHO POHÁRA.

Všetci pretekári a povzbudzovatelia sú srdečne vítaní !!!

 

Maratón alebo maratónsky beh je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Podľa legendy zabehol celú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve skolaboval od vyčerpania a umrel.

Dejiny

Grécky historik Herodotos, náš hlavný zdroj informácií o grécko-perzských vojnách sa zmieňuje o Feidippidovi ako o poslovi, ktorý bežal z Atén do Sparty s prosbou o pomoc, keď sa Peržania vylodili pri meste Maratón v Grécku s úmyslom zajať a zotročiť Atény. Podľa Herodota Feidippides ubehol vzdialenosť 246 km/150 míľ medzi Aténami a Spartou za menej než dva dni. Jeho opis udalostí však nespomína žiadny beh z Maratónu do Atén.

Legenda o bežcovi z Maratónu do Atén sa prvýkrát objavuje v Plutarchovom diele O sláve Atén v prvom storočí po Kr.. Plutarchos tento beh prisudzuje poslovi menom Thersipus alebo Eucles. O storočie neskôr sa príbeh spomína Lucian zo Samosty, no bežca nazýva Filippides (rovnaké meno dal v niektorých častiach rukopisu bežcovi medzi Aténami a Spartou aj Herodotos).

Je pravdepodobné, že počas 500 rokov medzi Herodotom a Plutarchom sa príbeh o Feidippidovi poplietol s tým o Bitke pri Maratóne, a nejaký spisovateľ s veľkou predstavivosťou si vymyslel príbeh o behu z Maratónu do Atén.

V roku 1876 napísal Robert Browning báseň Pheidippides, vďaka ktorej sa príbeh o gréckom bežcovi sa stal súčasťou ľudovej kultúry 19. storočia a bol prijatý ako historická legenda. Keď sa myšlienka novodobých olympijských hier stala skutočnosťou, Michel Bréal, francúzsky historik a lingvista, člen Medzinárodnej olympijskej komisie prišiel s nápadom usporiadať závod na dlhú vzdialenosť, ktorý by oslavoval čin antického bežca. Túto myšlienku podporil aj Pierre de Coubertin, zakladateľ prvých moderných olympijských hier a novovytvorený beh, ktorý dostal meno maratón, propagoval v mnohých svojich príhovoroch.

Maratón bol zaradený do programu prvých moderných olympijských hier v roku 1896 v Aténach ako záverečná disciplína. Výberový závod do hlavnej súťaže vyhral Charilaos Vasilakos s časom 3 hodiny 18 minút, avšak v olympijskom preteku, ktorý sa bežal 10. apríla od Maratónskeho mosta po Olympijský štadión v Aténach triumfoval Spiridon Louis, ktorý zdolal vzdialenosť 40 km (24.85 míľ) za 2 hodiny, 58 minút a 50 sekúnd.

Zatiaľ čo maratón oslavuje mýtický beh z Maratónu do Atén, Feidippidovmu polohistorickému behu medzi Aténami a Spartou od roku 1982 vzdáva hold Spartathlon.

Ženský maratón bol pridaný k olympijským disciplínam v roku 1984 na letných olympijských hrách v Los Angeles.

Dĺžka

 

Rok

Dĺžka (km)

Dĺžka (míle)

1896

40

24,85

1900

40,26

25,02

1904

40

24,85

1906

41,86

26,01

1908

42,195

26,22

1912

40,2

24,98

1920

42,75

26,56

Od r.
1924

42,195

26,22

 

Dĺžka maratónu nebola zo začiatku presne daná, prvoradé bolo, aby všetci bežci zabehli rovnakú vzdialenosť. Presná dĺžka maratónu závisela od konkrétnej trasy vyberanej pre každý beh osobitne.

Výber vzdialenosti bol do istej miery ľubovoľný. Prvé novodobé olympijské hry mali 40-kilometrový maratón. Maratón na olympijských hrách v Londýne v roku 1908 začínal pri Windsorskom zámku a bol predĺžený o 385 yardov z pôvodných 26 míľ, aby bežci prebehli cieľovou rovinkou pred diváckou lóžou kráľovskej rodiny na olympijskom štadióne, takže dĺžka sa natiahla až na 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Na ďalších olympijských hrách v roku 1912 bola dĺžka zmenená na 40,2 km a potom na 42,75 km pre OH 1920. Počas prvých siedmich olympijských hier bola dĺžka maratónu zmenená 6-krát, a to v rozsahu od 40 do 42,75 km (vzdialenosť 40 km bola použitá dvakrát).

Oficiálnu dĺžku maratónu ustanovila Medzinárodná atletická federácia (IAAF) v roku 1924 na 42,195 km.

 

TOPlist